Príhovor J.Ľubici Juhásovej - Kmeťovej
Vážený pán riaditeľ, drahí naši páni profesori,milí spolužiaci!
Taký obyčajný deň - 14. jún ! A my tu stojíme vedľa seba prekvapení a zaskočení nemilosrdnosťou maliara času, ako nás vidí svojim kritickým pohľadom.
Sme tu, ohúrení a dojatí zo stretnutia a nedarí sa nám pochopiť, že to naozaj prešlo 50 rokov od vtedy, čo sme túto školu opúšťali. Naše srdcia a rozum sa bránia prijať skutočnosť a na rad prichádza naša bezhraničná fantázia a veľkorysosť, ktorá spravodlivo všetkým vyrovnáva vrásky, prefarbuje šediny, dokonca výrazne uberá na váhe a zrazu vidíme, čo si želáme: svoju mladosť - ten čas, keď sme boli krásni a bezstarostní a svet bol pre nás gombička .
Ale život je už taký. Vždy nám najprv dopraje ten šťastný pocit víťazstva len preto, že už má pre nás prichystané niečo iné, čím túto bezstarostnú etapu definitívne ukončí.
A práve v tejto chvíli sa vtedy pre nás začali prvé dni ozajstného života a začalo sa odrátavať aj dnešné naše jubileum.
A čo to znamenalo pre 3 .A ?
Nuž, bolo nás 32. 12 dievčat a 20 chlapcov. Z nich 21 ukončilo vysokú školu a dnes máme 5 lekárov, 5 pedagógov na rôznych stupňoch škôl, 1 absolventku prírodných vied a 10 inžinierov. Naši dvaja spolužiaci žijú v zahraničí.Naše potomstvo predstavuje 49 detí a skoro toľko vnúčat a jedno pravnúča.
Bolo nás 32, už je nás len 28. Jano Szabad, Števo Filka, Lacko Bartko a Berty Šoffa medzi nás už nikdy neprídu.
Všetkým Vám prajem príjemné zážitky a pekné spomienky na dnešné stretnutie. Veľa šťastia!
