Príhovor Eriky Uchytilovej - Riškovej

Vážený pán riaditeľ vážení hostia milí spolužiaci.

V týchto dňoch uplynie neuveriteľných 50 rokov od chvíle, čo sme strémovaní s rozmrvenou kriedou v rukách stáli pri tabuli pred maturitnou komisiou, kde sme skladali skúšku dospelosti. Dnes sa stretávame, aby sme si spoločne zaspomínali na študentské roky, našich pedagógov a na seba navzájom. Naše stretnutie ovplyvňuje uplynutý čas, naše zdravie a rôzne životné okolnosti. Čo sme od tej doby zažili a na čo si spomíname?

Táto škola má nezastupiteľné miesto v našich spomienkach. Príjemné si vybavujeme radi  a nepríjemné s nadhľadom a úsmevom. Školské reformy prebiehajúce v tom čase umožnili, že sme v priebehu štyroch rokov navštevovali JSŠ, DSŠ a nakoniec absolvovali SVŠ. Neustálym delením a sťahovaním tried sa z nás vytvorila čisto dievčenská trieda, ktorá na posledné 2 roky zakotvila vo vtedajšej internátnej časti budovy, čo síce prinieslo izoláciu od ostatných tried v ročníku, výhodou ale bola bezpečná vzdialenosť od zborovne, riaditeľne a učiteľského dozoru čo otváralo netušené možnosti pre náš študentský život.   V týchto podmienkach sa vytvoril výborný súdržný kolektív, ktorého heslom bolo "Nikdy nie si sama".

Ako by to bolo iba nedávno, čo sme 2 mesiace pred maturitou stáli v telocvični na pranieri pred ostatnými žiakmi po našom vydarenom úteku    zo školy. Vzhľadom k tomu, že išlo o Bielu sobotu, bola snaha z vyšších orgánov hodnotiť to ako čin z náboženských pohnútok, a tak následky vyzerali vážne, od vylúčenia zo školy, nepripustenie k maturite až po znížené známky z chovania o dva stupne, čo by v tom čase znamenalo napríklad znemožnenie ďalšieho štúdia. Až s odstupom času sme sa dozvedeli, že profesor, ktorý ani nebol naším triednym, ale trúfam si povedať ikona tejto školy, úžasný pedagóg, fantastický matematik, postrach študentov bol tým, ktorý sa nás zastal a jeho zásluhou sme boli potrestané všetky rovnako bez výnimky zníženou známkou z chovania o jeden stupeň. Žiaľ, vtedy sme Vám, pán profesor, nevedeli poďakovať. Preto dnes, po 50-tich rokoch si dovolím aspoň symbolicky v mene celej triedy povedať obrovské ďakujeme. Vaše palice dubové a trúby sprosté z 3.C.

Nezastupiteľné miesto v našich spomienkach má svojrázny, originálny, ale zároveň veľmi pútavý prejav pána profesora Pástora. Hodiny dejepisu a zemepisu boli akoby sme sledovali panoramatický film. Spomíname na hodiny nemčiny, kde sa nám takmer vždy podarilo presvedčiť pani profesorky, že najlepším spôsobom ako zvládnuť cudzí jazyk je celú hodinu prespievať. Iba 3.C vie, čo znamená v nemčine lojkalo.

Spomíname na opravy známok v kabinete, na hodiny fyziky, chémie, ruštiny, slovenčiny, ktoré boli popretkávané našimi hereckými výkonmi od ľahkých zdravotných nevoľností až po mdloby. Nie je toľko priestoru, aby som mohla spomenúť všetkých našich vyučujúcich, ale nedá mi nespomenúť aspoň našich triednych profesorov, ktorých vďaka spomínaným reformám bolo nezvyčajne veľa, ale každý z nich sa svojím spôsobom zapísal do našich spomienok a sŕdc. Boli to pán Pavol Adamov, pani Blažena Hončarivová, pán Alexander Polcsányi a pani Magduška Žilová.

Po štyroch rokoch sa naše profesionálne cesty rozišli, ale priateľstvá a chuť stretávať sa zostali. Naše stretnutia sa opakovali veľmi často, nenadarmo sme si hovorili, že stačí, aby sa stretli 3 z nás a už sa organizuje stretnutie.

Táto škola nás nielen dnes, ale celých 50 rokov spájala. Ako čas šiel, témy rozhovorov sa menili. Sprvu to bolo o profesionálnom uplatnení, neskôr partneri, zakladanie rodín, detičky, koníčky, konexie. V poslednom období je to prevažne o vnúčatách, alternatívnych spôsoboch liečby našich neduhov a o spomienkach. Dobrý pocit z našich stretnutí pretrváva dodnes. Odkedy sme na dôchodku naše stretnutia sa zintenzívnili. Prvý pondelok v mesiaci je dňom, keď máme svoj babinec. V posledných rokoch sa nám dokonca podarilo zorganizovať niekoľko 3-dňových pobytov vo Vysokých Tatrách.

Žiaľ, nie všetky spolužiačky mali to šťastie dožiť sa dnešného stretnutia. V priebehu rokov nás postupne navždy opustili:

Erika Mártonová
Gabika Slováková - Thamphaldová
Marika Jančiová - Plichtová
Evička Hermanová - Pokorná
Anička Majcherová - Molnárová
a Elenka Lokšová.
Prosím, aby sme na záver minútou ticha uctili pamiatku zosnulých za celý ročník.

Sme radi, že v rámci možností sa zorganizovalo toto stretnutie, sedíme tu obzeráme si navzájom zdanlivo neznáme tváre, snažíme sa spomenúť si na mená. K tomu nám má poslúžiť dnešný deň.
Takže dovoľte mi, aby som Vám za 3.C zaželala hlavne veľa zdravia a príjemnú zábavu.

Ďakujem za pozornosť.