príspevky III.C
GABRIELA URSÍNYOVÁ - VARGOVÁ
Lyžovačka v Račkovej doline.
Boli sme v prvom ročníku. Túžobne sme očakávali náš lyžiarsky výcvik v Račkovej doline. Bolože to radosti keď sme prišli na chatu, porozdeľovali nás do skupín a už sme mohli predvádzať naše lyžiarske umenie. Dávam tomu honosný názov umenie, ale bola to skôr lyžiarska škôlka, pretože prevažná väčšina mala lyže prvý raz na nohách.
Z lyžiarskeho výcviku som poslala fotografiu. V skupinke je nás devätnásť. Ja som na kraji po pravej strane, tá s tou bielou šatkou na hlave. Pri mne je Evka Pokorná - Hermanová, ktorá už žiaľ, medzi nami nie je. Ten jediný chalan na fotke to bol náš inštruktor Mako z vyššieho ročníka.
Ako vidíte z fotky vymódené sme neboli, naši rodičia boli radi, že nám zakúpili lyže a malú lyžiarsku výstroj. To však nám na nálade neubralo a robili sme všakovaké fintičky, aby sme sa na snehu zdokonalili.
Večer sme mali kultúrny program, ktorý sme si sami pripravovali. A to sa musím pochváliť, že naša "céčka" viedla, pretože sme mali v triede skryté herecké talenty a scénky boli raz-dva na svete. Moja maličkosť pripravovala scenár, podelila herecké úlohy. To mi išlo určite lepšie ako lyžovanie. Keď telocvikár Orosz hľadal niekoho, kto napíše do chalupárskej kroniky hneď som sa hlásila a odmenou mi bol celučký voľný deň bez lyžovačky. Super !
Večierka vyzerala asi tak, že profesori odháňali chlapcov z dievčenských izieb a vyhrážali sa dvojkami z chovania. Večer sme dusili smiech pod paplónmi, pretože udržať kľud na izbe kde spí osem báb je ťažko.
Myslím si, že každý si rád zaspomína na tento lyžiarsky kurz plný smiechu, radovániek a športového vyžitia. Oddýchnuté, s čerstvými silami sme si potom opäť zasadli do školských lavíc.
Gabriela Ursínyová - Vargová
ÚSMEVNÉ ....
Na pomaturitnom stretnutí všetkých tried v roku 2006 ten kto mohol usilovne fotil, aby sme si zachovali spomienky z milej udalosti.
Stretli sme sa pred školou a tí, ktorí sme sa z Košíc rozišli do iných miest a menej často sa stretávali so spolužiakmi a nespoznávali sa, tak sme sa len zďaleka "oťukávali", kto je kto. Podávali sme si ruky a veruže sa nie raz stalo, že sme vzniesli dotaz : "A ty si kto ? " alebo naopak museli sme použiť formulku : " Vieš, ja som ten alebo tá.." A tak sa stalo, že sa naša spolužiačka Táňa opýtala bývalej zástupkyni riaditeľa : "A ty si do ktorej triedy chodila, nespoznávam ťa..."Nuž, poklona to pre pani zástupkyňu, že zapadla medzi "mladších " geriatrikov...
Tak, pofotili sme čo sa dalo a po stretnutí sme si posielali obrázky. Olinka poslala fotografie viacerým spolužiakom so sprievodným slovom. A čo sa stalo. Zrazu nám všetkým, ktorí obdŕžali tieto fotografie došiel komentár našej Mirky, ktorá síce na stretnutí nebola ale nás riadne z fotografií prekádrovala. Čo mala adresovať len Olinke odoslala to všetkým. A tak sme sa dozvedeli, akí sme dedkovia a starenky, samá vráska...Ja som mail prijala s humorom ale nedalo mi a Mirke som napísala vtipnú odozvu. Mirka sa ospravedlňovala a ospravedlňovala...Nuž, tak je to, keď v našom veku experimentujeme s technikou. Mirke ušiel prstík a namiesto odoslať mail jednému poslala všetkým. Vôbec sa na Mirku nehnevám, bolo to úsmevné a verím, že na stretnutie v júni príde a všetkým, čo nás počastovala rôznymi chúlostivými prívlastkami poplatí po štamperlíku !
Gabriela Ursínyová - Vargová
JOŽINKO KRCHŇAVÝ
Takto pekne sme oslovovali nášho prísneho pána profesora. Nie jeden z nás si veľmi dobre pamätá jeho nevšedné hodiny matematiky a i prípravy na túto hodinu, ktorá v niektorých z nás vyvolávala des. Samozrejme, že sme sa najviac báli tí, ktorým matematika veľa nenapovedala a bol to pre nás predmet hrôzostrašný. Tak ja som patrila k tejto zostave.
V triede sme boli tri Gabriely. Každá na toto obdobie nahodila módny trend a vlasy sme mali šmrncnuté rôznymi odtieňami. Na hlavách teda účesy ako sa patrí ale v hlave čo sa týka matematiky prázdno. Aby som sa ostatných "Gabík" nedotkla obzvlášť preto, lebo jedna Gabika je už mŕtva tak napíšem len o sebe.
Pred hodinou matematiky som menila účes na skromné dievčatko, nasadila si plášť na módnejšie šaty a presadila sa k Vierke Velesovej, ktorá mi statočne napovedala a pomáhala aj pri písomčičke z matiky. Takto nežne oslovoval pán profesor písomné práce. Len čo zazvonilo sedeli sme vzorne v laviciach. Keď sa rozleteli dvere a v nich sa objavil náš Jožinko všetky sme boli v tvárach biele ako krieda. Triedna kniha už od dvier letela na stôl a rázny hlas velil " Vargová k tabuli!" Vyštartovala som ako olympionik. "Napíšte zlomok!". Ruka sa mi zatriasla a akosi nešikovne som "dala" zlomkovú čiaru a to som nemala. Nasledovalo : " Vy trúba sprostá, jerichova! " A keď mi zaonikal a povedal : "Nech si sadnú, to je päťka!" už mi bolo jasné, že je zle. V polceste k lavici ma vrátil, dostala som titul bambusová palica, kapustná hlava a ďalšiu päťku z domácej úlohy, tento raz v krúžku.
Povedali by ste si,že na takéhoto profesora si pamätáme s nevôľou. Opak je pravda. Milý pán Jožinko ma donútil naučiť sa matematiku, ktorá mi tak ako iným bola v živote prepotrebná. Na maturitnom vysvedčení mám len trojku, ale kto poznal pána profesora ten vie, že jeho "dobrá" je veľmi dobrou známkou. Takže po odstupe času mu nesmierne ďakujem a všade sa chválim a hovorím : " Matiku ma učil pán profesor Krchňavý". Škoda pán profesor, že sa Vám už nemôžem poďakovať osobne.
Gabriela Ursínyová - Vargová
MÁRIA RIESOVÁ -DANKOVÁ
A je to!
Hodina zemepisu. Do triedy vošiel /najprv drevené ukazovátko a hŕba kníh pod pazuchou/ a potom pán profesor P. Kto je týždenník? Priniesť z kabinetu mapu. Ildikó išla do kabinetu pre mapu a zavesila /chcela/ ju zavesiť na tabuľu, ale špagát sa pretrhol a mapa spadla na zem. Pán profesor zakričal: "ty prostá čo si to urobila?" Ildikó pohotovo: "ja to urobím!" Mapu dvihla,položila na katedru. vyzula topánku, chytila ju do ruky ako kladivo a vysoko dvihla ruku, skoro profesorovi udrela do nosa. Potom ju zavesila - a je to! Pán profesor ju tituloval ďalšou nádavkou: "ty prostá, čo to robíš?" A vyhodil ju za dvere! Také a podobné kúsky sme občas povystrájali našim profesorom!
Ropucha - nepriateľka:
Neviem, či bola študentka-maturantka, ktorá mala problém kvôli žabe! Na hodine biológie sme mali pitvať žabu. Spolužiačky "cezpoľné" priniesli /asi z Malej Viesky/ žabu-ropuchu v päťlitrovej fľaši. Ráno sme ju dali za drevené okenice v triede. Sedela som v zadnej lavici pri okne, kde bola žaba. Predposledná hodina bola slovenčina. Pán profesor vysvetľoval látku. Žabe-cestovateľke už bolo smutno a keď pán profesor prestal rozprávať, milá ropucha začala kvákať: kvak,kvak - som hladná! Pán profesor pokračoval, žaba stíchla. Niekoľkokrát sa to zopakovalo a keď sa žaba zase ozvala, to už p. profesora vyviedlo z miery a zakričal" Danková! Postavila som sa: "prosím". "Sadnite si" a ďalej to komentoval slovami:" niekto sa tu zabáva, niekto nechce byť pripustený k maturite a pod.." Myslel si, že ja kvákam. Po vysvetlení, že to nekvákam ja, ale žaba, zase tomu neuveril p. profesor, až keď celá trieda vysvetlila celú situáciu, uveril. Držali sme spolu ako vždy. Jeden za všetkých, všetci za jedného. Po skončení hodiny som bola nahnevaná, otvorila som okno a milá žaba-ropucha neskákala, ale vyletela von oknom! Hodina biológie nám odpadla a pani profesorka celú situáciu ešte raz vysvetlila p. profesorovi!!
Herecký výkon.
Hodina matematiky. Sedeli sme tichučko ako pena na pive, v napätí, kto pôjde k tabuli. Pani profesorka H. vyvolala našu Gabiku. Postavila sa v plnej kráse, vymódená, vyčesaná , pekný veľký drdol, ktorý vtedy letel. Postavila sa do cestičky medzi lavicami a bleskové sa zviezla k zemi, vystrela sa ako "colštok". Pani profesorka zbledla, zľakla sa a celá trieda tiež. Zakričala: "doneste vodu!" Milá spolužiačka na zemi otvorila jedno oko a zašepkala: "vodu nie!" Vtedajšia kozmetika, drogéria by to asi nevydržala(cukrová voda, čierny tuš, umelé mihalnice a pod..). Gabika-hrdinka sa akože prebrala a bolo po skúške, hodina skončila. Zachránila seba pred "guľou" a aj ostatné spolužiačky.